Achatina achatina
známy tiež ako obrovský africký slimák, je druh veľkého suchozemského slimáka dýchajúceho vzduch. Škrupiny týchto slimákov často dorastajú do dĺžky 18 centimetrov s priemerom 9 centimetrov. Niektoré jedince nájdené vo voľnej prírode mali rozmer 30 × 15 cm, čo z nich robí najväčší známy druh suchozemských slimákov.
Ak majú prístup k vápniku, kúsok ulomenej ulity si môžu znovu postaviť. sa Živia sa hlavne rastlinnou zložkou, napr. šalátom, uhorkou, zemiaky, šampiňóny, púpava, skorocel a melóny a inou zeleninou a ovocím, ale nie je ju dobré dávať citrusové plody – odvápňujú ulitu.
Na Slovensku žijú slimáky takmer všade,
vyhýbajú sa však ihličnatým lesom, lebo ihličie je pre ne ako podklad a potrava nevhodné, rovnako ako kožovité listy dubov či bukov. Suchozemské ulitníky sa vo všeobecnosti najlepšie cítia tam, kde je vlhko a dostatok vápnika. V našich podmienkach je rajom pre slimáky hocaký sutinový listnatý les na vápencovom podklade. Aj medzi slimákmi existuje výnimka, ide o drobného kyslomilného ulitníka kolumelu čučoriedkovú. Svoje pomenovanie dostala podľa najčastejšieho miesta výskytu, ktoré je práve v porastoch čučoriedok. Tie, ako vieme, rastú na nevápenatých, teda kyslých pôdach
Naším najmenším ulitníkom je bodôčka nebadaná (lat. Punctum pygmaeum), ktorá dorastá maximálne do veľkosti jeden a pol milimetra, ulitka piňďúrika mokraďového meria na výšku maximálne 2,2 milimetra. Holandskí zoológovia objavili nedávno na Borneu drobného ulitníka akmelu drobnú (lat. Acmella nana), ktorej domček dorastá maximálne do 0,7 milimetra. Naším najväčším suchozemským ulitníkom je slimák záhradný, svetové prvenstvo však držia africké achatíny, ktoré sa aj u nás často chovajú v teráriách.
Domček mäkkýšov sa všeobecne nazýva schránka.
Domčekom môže byť totiž buď väčšinou zatočená ulita, ktorú majú ulitníky, alebo sú domčekom dve lastúry, ktoré majú napríklad korýtka alebo škľabky. Ulita sa skladá z uhličitanu vápenatého. Pretože je táto zlúčenina vápnika veľmi náchylná na mechanické alebo chemické poškodenie, napríklad kyslými dažďami, je na povrchu pokrytá ochranou vrstvičkou, ktorá sa volá odborne periostrakum. Skladá sa z konchínu, ktorý je chemicky príbuzný chitínu, a chráni telo hmyzu. Táto vrstvička môže vytvárať rôzne štruktúry, napríklad aj chĺpky.
Aj na Slovensku máme niekoľko „chlpatých“ slimákov, najchlpatejším druhom je určite okruhlienka vlasatá (lat. Trochulus villosulus). Ulita môže vytvárať v okolí otvoru, z ktorého vylieza slimák, aj útvary podobné zubom. Tie slúžia ako akési zábrany, ktoré bránia alebo komplikujú predátorom vniknúť do ulity a zožrať jej majiteľa. Najzubatejšou ulitou sa vyznačuje drobný, dvojmilimetrový ulitník s komickým menom pimprlík mnohozubý (lat. Vertigo antivertigo). Ten má vchod do ulity taký zamrežovaný, že sa v nej iste cíti veľmi bezpečne.
Rýchlosť, akou sa slimáky pohybujú, závisí od podkladu a iných podmienok okolia, napríklad od vlhkosti. Slimák záhradný sa pohybuje priemernou rýchlosťou 7 centimetrov za minútu, vodné ulitníky sú rýchlejšie, napríklad vodniak vysoký dokáže vyvinúť rýchlosť až 12 centimetrov za minútu a fyza končistá dokonca až 20 centimetrov za minútu.